Dňa 24. júna 2026 sa na pôde Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave uskutočnila konferencia ALTAML venovaná výsledkom projektu a odbornej diskusii o možnostiach, rizikách a podmienkach zodpovedného využívania umelej inteligencie v súdnictve. Podujatie vytvorilo priestor na prepojenie pohľadu verejnej správy, súdnej praxe a akademického prostredia.
Účastníkov konferencie privítal doc. JUDr. Jozef Andraško, PhD., ktorý zdôraznil význam odbornej diskusie o umelej inteligencii nielen ako technologickej téme, ale aj ako zásadnej právnej a spoločenskej výzve. Po úvodnom privítaní prevzal slovo doc. RNDr. JUDr. Pavol Sokol, PhD. et PhD., ktorý uviedol odborný rámec konferencie a predstavil jej hlavné tematické východiská.
O projekte ALTAML a jeho výstupoch následne informoval RNDr. Peter Gurský, PhD., (univerzitný docent). Vo svojom vystúpení priblížil ciele projektu, dosiahnuté výsledky a možnosti ich ďalšieho využitia v právnom, akademickom a technologickom prostredí. Osobitná pozornosť bola venovaná tomu, ako môžu moderné nástroje umelej inteligencie podporovať prácu s právnymi textmi, judikatúrou a rozsiahlymi dokumentmi.
Kľúčovou časťou konferencie bol okrúhly stôl s názvom AI na súdoch: podpora rozhodovania, vzdelávanie a hranice ľudskej kontroly. Diskusia sa zamerala na praktické možnosti využívania umelej inteligencie v justícii, najmä pri právnom výskume, práci s judikatúrou, sumarizácii spisov, príprave podkladov pre rozhodovanie, správe súdnej agendy a vzdelávaní sudcov, súdnych úradníkov a študentov práva.
Význam diskusie podčiarkla účasť predstaviteľov troch kľúčových prostredí. Pohľad verejnej správy zastupoval štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti SR doc. JUDr. Milan Hodás, PhD. Perspektívu súdnej praxe priniesla predsedníčka Mestského súdu Bratislava IV JUDr. Miriam Oswaldová. Akademický sektor reprezentovala doc. JUDr. Regina Hučková, PhD. (UPJŠ Košice). Diskusiu moderoval doc. JUDr. Matúš Mesarčík, PhD., LL.M. (PraF UK)
Panelisti sa venovali otázke, kde sa nachádza hranica medzi prípustnou technologickou podporou sudcu a neprípustným zásahom do nezávislého rozhodovania. Diskutovali aj o tom, či môže umelá inteligencia slúžiť ako nástroj na vyhľadávanie judikatúry, prípravu rešerší alebo sumarizáciu spisov, a za akých podmienok možno jej výstupom dôverovať.
Osobitná pozornosť bola venovaná rizikám generatívnej umelej inteligencie. V diskusii rezonovali najmä otázky netransparentnosti, nepresností, tzv. halucinácií, automatizačného skreslenia a potreby zachovania zmysluplnej ľudskej kontroly. Účastníci sa zhodli, že umelá inteligencia môže byť užitočným nástrojom na podporu práce v justícii, nesmie však nahrádzať nezávislé právne posúdenie a zodpovednosť človeka.
Dôležitou témou bolo aj vzdelávanie právnikov, sudcov a súdnych úradníkov. Rozvoj umelej inteligencie mení požiadavky na právnické profesie a vytvára potrebu systematického rozvoja AI gramotnosti. Schopnosť kriticky posudzovať výstupy AI nástrojov, rozumieť ich limitom a správne ich používať sa stáva jednou z nových profesijných kompetencií právnikov.
Konferencia ALTAML potvrdila, že diskusia o umelej inteligencii v súdnictve musí byť interdisciplinárna a prakticky orientovaná. Zodpovedné využívanie AI v justícii si vyžaduje nielen technologické riešenia, ale aj jasné právne pravidlá, etické štandardy, vzdelávanie a dôsledné zachovanie ľudskej kontroly nad rozhodovacími procesmi.
